Mýty a fakty

Ako o všetkom, aj o implantológii existuje množstvo mýtov, nepravdivých tvrdení, ktoré mnohokrát negatívne ovplyvňujú pacientov, ktorým by mohol zákrok implantológa pomôcť. Vybrali sme pre vás tie najčastejšie.

 

1. Mýtus

„Po vsadení implantátu nebudem môcť absolvovať röntgenologické vyšetrenie či vyšetrenie na magnetickej rezonancii.”

Všetky materiály používané v súčasnosti v zubnom lekárstve vrátane materiálov používaných na výrobu zubných implantátov a ich komponentov sú na základe platných smerníc povinne vyrábané z neferomagnetických kovov a ich zliatin. Všetky vyšetrenia implantologických pacientov na magnetickej rezonancii sú teda úplne bezpečné.

Zubné implantáty vôbec neprekážajú ani pri rӧntgenologickom vyšetrení či pri CT vyšetrení (počítačová tomografia). Na RTG a CT ( Pozn.: Snímky z RTG a CT sú negatívy, na ktorých sa vzduch zobrazuje ako čierny tieň. Čím je materiál hustejší, tým je na negatíve svetlejší.) sa zobrazia ako svetlé, jasne ohraničené miesta, v tvare daného implantátu. Dokonca po každom zavedení implantátu sa kontroluje jeho poloha v kosti práve RTG vyšetrením, niekedy aj CT vyšetrením, ak je to potrebné.

2. Mýtus

„Po vsadení implantátov budú tieto detekovateľné pri prechode detektormi napr. na letisku (budem svietiť a pípať).”

Zubné implantáty prístroje na letisku nedetekujú. Takže ak majú pacienti zavedené zubné implantáty, nebudú mať s nimi žiadne problémy pri prechode detekčnými prístrojmi. Rovnako to platí aj pre vyšetrenie detekčným prístrojom, ktorým vyšetruje osobne na to určený pracovník na letisku. Ak by implantáty „pípali” na letisku, museli by pípať aj ľudia s amalgámovými výplňami, kovovými mostíkmi, ako aj nositelia kovových zubných snímateľných náhrad. Tým pádom by pípal skoro každý človek. A tak to nie je.

3. Mýtus

„Implantáty sa nastreľujú.”

Zubné implanáty sa nikdy nenastreľovali. Je veľmi ťažké identifikovať, kedy a prečo tento mýtus vznikol. Nastreľovanie zubných implantátov je totiž v bežnej praxi nepredstaviteľnou činnosťou. Zubných implantátov je relatívne veľa druhov. Najčastejšie používaný a najviac vedecky zdokumentovaný je skrutkový implantát v tvare jedného koreňa zuba (s rôznymi tvarmi skrutky). Tento sa po predvŕtaní diery presného tvaru postupne opatrne zavádza do kosti. A to buď ručne, alebo strojovo. Toto zavŕtavanie má striktné pravidlá týkajúce sa rýchlosti a krútivého momentu.

4. Mýtus

„Z implantátov sa do tela uvoľňuje kov.”

Na výrobu zubných implantátov sa používajú vysoko ušľachtilé zliatiny titánu. Tieto sú plne netoxické a neškodlivé pre organizmus. Ich uvoľňovanie v detekovateľných hladinách do organizmu je principiálne vylúčené. Po zavedení implantátu do kosti je tento vďaka kvalite materiálu prakticky odolný voči korózii, a tým pádom odolný voči uvoľňovaniu materiálu do organizmu.

5. Mýtus

„Implantáty sa musia po istom čase vymeniť.”

Plne funkčný implantát netreba počas celého života ani raz vymeniť a môže slúžiť majiteľovi pri plnej spokojnosti doživotne.

6. Mýtus

„Implantáty môžu spôsobiť zápal nosových dutín.”

Samotný implantát nemôže spôsobiť zápal nosových, ani prínosových dutín. Toto by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by niekto neodborným chirurgickým zákrokom poškodil tieto dutiny a následne nesprávne toto poškodenie ošetril.

7. Mýtus

„Implantáty môžu spôsobiť alergickú reakciu.”

Alergická reakcia je teoreticky možná na každú jednu látku na svete. No na zliatiny titanu sú alergické reakcie veľmi raritné a väčšina implantológov vo svete ako aj u nás sa s takýmto prípadom počas celej svojej kariéry osobne nestretne.

8. Mýtus

„V praxi prevláda vysoké percento neujatých implantátov.″

S kvalitným implantologickým systémom v rukách skúseného implantológa nesmie byť nevhojených implantátov zo sto zavedených viac ako 2-3 kusy. Hovoríme teda o 97-98 percentnej primárnej úspešnosti zubných implantátov. Ak by nevhojených implantátov mal implantológ viac, musí nevyhnutne hľadať príčiny takého neúspechu. Existujú dokonca niektoré konkrétne liečebné modality, ktoré majú v skúsených rukách primárnu úspešnosť blížiacu sa ku 100 percentám.

9. Mýtus

„Hlavným dôvodom, prečo mi chce zubný lekár odporučiť implantologické ošetrenie je jeho zárobok.”

Každá profesionálna ľudská činnosť má okrem humánneho cieľa za cieľ aj určitý zisk. Bez neho by nebol možný pokrok, fungovanie celého systému. Pokiaľ by však mal pacient pocit, že hlavným cieľom zubného lekára (implantológa) je jeho zisk, takému lekárovi by radšej nemal zveriť svoje zdravie.

10. Mýtus

„Implantáty sú len pre milionárov.”

Zubné implantáty nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Takže ich úhrada je plne na pleciach každého jedného pacienta. Je zrejmé, že je na motivácii pacienta a jeho hierarchii hodnôt do čoho bude chcieť investovať. Zubné implantáty, podľa rozsahu ich nutného využitia u toho ktorého pacienta, však môžu byť/sú dostupné širšej verejnosti.